Tradičný výstup na chatu pod Chlebom

chata pod chlebom
Už je to raz taká dlhoročná tradícia. Asi dva mesiace sa dohadujeme kto ide a čo si berieme a doladíme aj termín výstupu na chatu pod Chlebom.Partia bývalých kolegov s jednej firmy s obmenami už nových členov, ktorí sa k nám dokonale hodia a musia prejsť špecifickým výberovým konaním (žartujem 😉 ) sa raz do roka stretneme na Trusalovej u Janky v penzione na terase a plánujeme náš tradičný výstup. Porada je vážna vec a tak sa nezaobíde bez prípitku a ochutnávky toho čo si berieme so sebou na jedenie hore.Tento rok bol opäť trochu iný. Pribudol nám nový člen uvidíme časom či nastálo alebo len dočasne. Bolo nás päť ako v tom známom filme. Päť skvelých ľudí s batohmi veľkými ako oni sami. Zladení oblečením sme boli zábavne akoby sme sa dohodli, dvaja členovia v zelených bundách, dvaja v červených a jednej v modrej. Z náladou to bolo veľmi podobné všetci piati vysmiaty a natešení na výstup.Ešte ráno pršalo no toto sme už zažili viac krát a teda nás počasie nezlomilo.
 
Tento rok bol iný ako som už písala no iný bol vo viacerých veciach. Nie preto, že sme všetci o rok starší a o rok múdrejší a krajší 🙂 Iný lebo náš statický vedúci zájazdu nešiel prvý krát po rokoch hore a tak sme sa cítili trochu stratení 🙂 Napravili sme to hneď pri štarte prípitkom aby nám bolo veselšie. No o tomto táto tradícia nieje. Ak si niekto myslí, že sa chodíme hore ožierať tak to nech ani ďalej nečíta.Tradičný výstup sa síce nezaobíde bez mojich hlásení každých 100 výškových metrov podľa GPS čím dávam pokyn pre tú časť partie čo majú chuť a príležitosť požiť trošičku alko nápoja 🙂 Je to už tradícia a tradície treba ctiť :)…a tak sme sa vybrali smerom do kopcov, lúkou, aj lesom cez blato aj kaluže, a zrazu tu prekážka ako hrom stromy zložené v ceste no čo s nimi spravíme?
 
A tak kamoška vytiahla foťák a že dobrá príležitosť na fotku 🙂 Tak sme sa dali na preliezanie prekážky a ona robila akčné fotky 😀 Zábava začala už cestou v autobuse na Trusalovú a teraz sme pokračovali v podobnom duchu. Po úspešnom zdolaní prekážkovej dráhy sme popreskakovali niektorí neúšpešne blatové kaluže a pokračovali sme ďalej.Po pár hodinách a pár prestávkach sme dorazili takmer na vrchol našej púte. Neprekvapil nás ani sneh tesne pred cieľovou rovinkou. Osobne som s ním počítala a tešila sa z neho do chvíle kým sa neukázalo, že sú to už len také špinavé zvyšky pani zimy akoby si nechala svoje zablatené lyžiarky pred dverami jari.Hore pred chatou sme si spravili už tradičné foto na našom obľúbenom mieste a vyzerali sme ako tieto panáčiky na veľkom človeče. Dokonale zladení a naukladaní na lavičke každý s inou grimasou na tvári 🙂IMAG6441Keď som už odbočila k tomuto super človku. Predstavte si panáčika veľkého do ruky keď držíte v ruke poriadny kus hríba – ja si to tiež predstavujem lebo vôbec netuším prečo to porovnávam s hubami keď neviem aký je to pocit 😀 No a tie panáčiky boli proste super. Hrali sme s nimi človeče možno aj vyše hodiny bolo to iné ako klasická hra. Bolo to proste super 🙂

Keďže v tomto čase boli hokejové majstrovstvá tak oddych a relax na chate sa vystriedalo na pár hodín na fandenie celej osádky chaty pri hypnotickom pozeraní na malý televízor v rohu reštauračnej časti sprevádzané búrlivými pokrikmi a tržba v bare sa úmerne zvyšovala padnutými gólmi do súperovej bránky. Počas prestávok jeden „obyvateľ“ zobral do ruky gitaru a zahral. Hral krásne, rytmicky, dokonca aj spieval, dobre sa to počúvalo malo to len jeden veľký háčik (nie malý veľký háčik to bol myslím to tak ako som to napísala). Spieval skladby,  ktoré boli takmer dokonale zahraté a zaspievané až na to, že sa málo kto vedel pridať, lebo ich nikto nepoznal.:( A to bola fakt veľká škoda lebo keby hral niečo komerčnejšie tak by sa nálada ešte oveľa viac znásobila. Sama pre seba som si povedala, že musím na sebe a gitare zamakať a ja to na rok napravím niečím známejším. Držte mi palce nech to dám o rok na chate. 🙂

Zábava bola úžasná, smiali sme sa tak, že ma boleli sánky a bolo to skvelé, až do chvíle kedy jedna egoistická sebecká slečna, ktorá mala o sebe evidentne veľmi vysoké mienenie zavelila, že bar sa zatvára a s arogantným tónom v hlase dodala aby sme sa odpratali do izieb spať lebo ona ráno vstáva pred 6:00. Hlavou mi preblislo: „A koho to zaujíma, veď spí v odľahlej časti chaty a ďalšia vec je, že ty máš výplatu z našich utratených peňazí tak by sa mohla správať milšie.“ Zasmiali sme sa a teda sme sa rozhodli neísť do sporu a pobrali sme hoc neochotne od zábavy spať.

Keďže som pred spaním vypila viac ako pol litra kofeinového nápoja, ktorý bežne nepijem, moje spanie vyzeralo dosť podivne. Spali sme hore na povale pod strechou. Pripravená na to, že tam bude chladno – spacák do -18°C, teplé termoprádlo, šatka, … no celé zle, zbytočne venesené hore – nevadí. Spala som v čo najmenšom počte oblečenia z nezapnutým spacákom, lebo to teplo tam teda bolo riadne skoro ako keby ste spali pri ohni alebo v lete na pravé poludnie na pláži. No čistý horúci luxus 🙂 a ten smrad zo spotených nôh :/ no „príjemné“. Ako tam sme to prežili, vyvetrali a bol tam aj vzduch aj trochu chladnejšie. Mozog opantaný kofeínovým nápojom stále fungoval na plné obrátky a tak som veľa premýšľala a hlavne veľa vnímala. Zaspala som na pár minút a zase som sa zobudila. Vnímala som každý nádych a výdych ľudí okolo seba a každé zachrápanie v okruhu niekoľkých metrov, ktoré ma držalo bdelou až do skorých ranných hodín. Okolo 4:00 som asi konečne zaspala od únavy. Tej noci som sa vôbec nevyspala bolo to hádam prvý krát po dlhom čase, ale to ráno stálo za to.

Príroda je mocná čarodejka. Z napolovicu zalepenými očami som sa premotala z povaly dole k umývadlu akoby po pamäti som trafila spraviť rannú hygienu a potom som vyšla von si zacvičiť a ostala som sa zo zatajených dychom pozerať na tú nádheru okolo seba. Bolo takmer jasno, v doli boli zakotvené mraky a naskladané tak umelecky, že som sa na neostala len pozerať. Viete čo lepšie bude vám to ukázať. Fotka je krásna a no nezobrazuje celú tú krásu, ktorú je možné vidieť len voľným okom.

IMAG6452

Počkala som kým sa pozobúdzajú všetci parťáci, spolu sme si dali raňajky a plánovali odchod. Odchod sa nám výnimočne rozdelil na dve skupiny, nakoľko 2 ľudkovia išli zložitejšou trasou. My čo sme si povedali víkend bol super načo si ho „kaziť“ ďalšou namáhavou turistikou sme sa pobrali pomaličky smerom dole, kde sme počas cesty boli čoraz bližšie k našim domovom.

Cestou dole sme prechádzali opäť týmto nádherným lesom kde sa prejavilo moje básnicke „črevo“ : Neviem kde som, kto som, kráčam veľmi čudným lesom, …
IMAG6458

Záverečné pivko pred rozlúčením bolo skvelou bodkou za krásne stráveným víkendom s priateľmi.

Na tento rok pre túto partiu už Game over. O rok sa chata tras prídeme zas 🙂 A rozhodne vo väčšej zostave a už nás žiadna arogantná obsluha nepošle spať 🙂

IMAG6448

P.S.: Bola aj svalovica riadna zo zostupu, a bolo úplne jedno či človek je športovec a pripravený táto nás zastihla všetkých rovnako – hold pri zostupe zaberajú zase iné svaly ako pri športe 🙂

Priatelia tak zase o rok. Teším sa 🙂

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*