Tajomstvo programovania bohatstva časť.1

tajomstvo mysle

Počas toho ako som zatáčala na parkovisko mi v aute hrala skvelá rocková pesnička. Presne takto to mám rada. Tentokrát ani tak hlasná hudba nedokázala zabrániť víru mojich myšlienok z predošlého dňa. Sľúbila som neteri, že ešte pred cestou sa budeme hrať a tak som sa zastavila doma a splnila čo som sľúbila. Hrali sme sa do času kým sa jej nepodarilo od únavy zaspať.

Aj mne sa vcelku driemalo, lenže plán a jeho cieľ bol jasný. Niečo po polnoci mi išiel vlak. Nemohla som zaspať. Tešila som sa na túto akciu aj keď to bolo hodne ďaleko. Toto sa udialo už síce začiatkom jary 2016. Ja to mám stále čerstvo v pamäti akoby to bolo včera.

Zvyšujúca sa zvedavosť

Takmer celú cestu som prespala. Zobudila som sa pár minút predtým ako som mala vystupovať. Otvorila som oči a pani čo sedela oproti mne si práve do úst vkladala kúsok čerstvého, chrumkavého croissantu až som cítila ako sa rozplýva na mojom jazyku. Teraz si utri slinku čo ti vytiekla kútikom úst a čítaj ďalej 🙂 ešte ťa čaká kopec zaujímavých informácií. Aj mne priniesol milý usmiaty steward vlaku takýto croissant ku káve. Raňajky vo vlaku? Hmmm bolo to milé a dobrééé.

V cieľovej stanici som sa vymotala z vlaku a bola som pevne odhodlaná ísť do miesta akcie metrom. Pohrávala som sa s myšlienkou ísť peši a tak som vyšla pred stanicu. No bolo to tak na hodinu svižnej chôdze. A ten batoh čo som vláčila so sebou nebol zrovna prílíš ľahučký.

Pred stanicou na tráve niekto cvičil workout: ´je dosť dobrý´- pomyslela som si. Obzerala som sa čo to tam vystrája a to malé dievčatko si ma všimlo a sledovalo ma. Niečo ma na tých ľuďoch priťahovalo a tak som sa stále obzerala ako som sa išla trochu prejsť popri stanici. S dievčatkom sme na seba hľadeli a ja som si pomyslela aká je zlatá, čaká kým ocinko maká. To som ešte nevedela čo som sa dozvedela o viac ako 10h neskôr…

Pozdávala sa mi aj myšlienka ísť metrom. Cesta je taká, no iná. Na Slovensku metro nemáme takže je to viac vzácnosť. Páči sa mi to. Čo ti budem hovoriť. Nápad to bol dobrý, avšak stále som videla ako nastupujem do príjemne vyhriateho pohodlného taxíku, kde sa nemusím o nič starať a milý vodič ma vysadí presne pred budovou hotela kam sa chcem dostať.

Taxík alebo metro?

Tak čo myslíš ako to dopadlo? Dala som to metrom? Pozrela som mapu, naštudovala som si ako sa kupuje lístok. Presunula som sa ku zástavke metra a….. už som mala v ruke telefón a začala vyťukávať číslo taxi služby. Bol presne taký ako v mojej predstave. Milý šofér, pohodlné sedenie, pohodová cesta, … Obzerala som sa cestou po budovách. Na miesto určenia som prišla s obrovských predstihom. Milý šofér ma vyložil rovno pri hoteli. S úsmevom som uhradila cestu a doslova vytancovala z taxíka do hotela.

Dlhéééééé „lenivé schody“ ma vyviezli až na recepciu. Tam som zistila, kde sa akcia koná a mala som ešte stááátále viac ako dve hodiny času. Keďže sa mi vybíjal telefón a vo vlaku sa mu nejak nabiť nechcelo, poprosila som pani na recepcii či by mi ho mohla dať nabiť. Áno mohla. Boli tam milí ľudia. Sedela som tam niečo cez dve hodiny. Tak čo by si robil s toľkým volným časom ty?

Vybrala som si malý zošiť a začala som si spisovať rôzne veci. Plánovala som svoje pracovné aj voľnočasové aktivity. Medzi tým som trošku meditovala tzv. kukaním do blba – Mark Džirasa to volá lelkovanie.

Bola som sa prezliecť do košele nech teda akože vyzerám ta ňe 😀 Veď idem na akciu kde budeme preberať ako viac zarobiť ako nastaviť správne procesy aby zisky stúpali. Je mi ľúto no toto ti neprezradím to si prednášajúci ochránil ochrannou známkou TM. No možno trošku prezradím 🙂

Čakanie

Po dlhom čakaní strávenom sama so sebou som sa vyšplhala o poschodie vyššie. Vlastne ani som sa veľmi nemusela namáhať. Opäť som použila „lenivé schody“ – mimochodom toto je môj výraz takže ak ho budeš chcieť používať tak povedz, že to máš zo stránky www.blog.zuzy.info kde nájdeš príbehy zo života a o živote 🙂 Na konci schodov už čakal organizačný tím, ktorý mal všetko pod palcom. Áno aj registráciu a vpustenie do miestnosti.

Keďže som prišla medzi prvými mala som úžasnú možnosť voľby. A veru som ju aj využila. Chcela som byť v centre diania a tak som si sadla úplne dopredu. V podstate som opustila svoju zónu komfortu. Wáááááu. Prechádzala som sa po miestnosti a čakala na ten správny čas začatia akcie. Pozerala som sa z okna a trénovala vesmírny ping-pong (poznáš z knihy Triumf od Petra Sasína – mimochodom úžasná kniha). Z hrania sa s vesmírom ma vyrušil zvuk môjho vlastného mena vyslovený veľmi príjemným hlasom. Otočila som sa. Stál tam a usmieval sa. Pomaličky sa blížil mojím smerom. Cítila som ako sa mi podlamujú kolená od vzrušenia, že sa s ním môžem stretnúť. Už bol takmer pri mne. Bolo to ako môcť sa dotknúť živého sna. Usmiala som sa na neho. Prikročil ku mne a podal mi ruku – wááááááu môžem sa dotknúť mojej hviezdy – všetko vo mne doslova kričalo.

Inšpiratívny rečník

Obdivujem tohto človeka. Je to táááááák skvelý rečník! Už som zažila pár jeho prednášok a vždy ma prekvapí. Zatiaľ neviem ako to robí. Vždy, keď on otvorí ústa, mne padne sánka a oči sa mi doširoka otvoria, uši vnímajú len jeho krásne znejúci hlas a slová aby mi náhodou niečo neušlo. Vtedy mi mozog určite pracuje viac ako obyčajne. Vieš si predstaviť, že človek, ktorého obdivuješ ti podá ruku a osloví ťa menom? Že wááááu moje srdce doslova plesalo.

Fantastický seminár s ešte lepším rečníkom menom Peter Sasín mohol začať. Pre mňa vlastne začal v momente, keď som vstúpila do miestnosti.

Sála sa pomaličky plnila od druhej rady smerom dozadu a v tej mojej exkluzívnej rade VIP nie a nie doplniť ľudí. Až prišla Markétka (ako som sa o chvíľku dozvedela). Opýtala sa slušne či tam je voľné. „áno“ – bola moja odpoveď. Zdieľala moje nadšenie z VIP miesta a tak si prisadla a tesne za ňou prišli aj jej kamaráti.

Mohli sme začať

Peťo – ako ho familiárne zvyknem volať – bol predstavený jeho „parťákom“ Davidom Smičkom. A potom pribehol dopredu. Tajomstvo mysle mohlo byť odhalené. Vééééľmi som sa tešila! Ako malé dievčatko na niečo úžasné. V hlave to kričalo: „na scénu prichádza mega hviezda, sedíš v prvej rade, bude to fantastickýýýý zážitok“. Každý blok bol pre mňa zážitkom. A to mi ešte moja hviezda vyviedla úplne, pre mňa v danom momente „hroznú“ neprekonateľnú vec. A ešte tak, že som z toho mala radosť! No ako to robíš Peťo?! – naučíš ma to však! 🙂

„To sú nápady zapájať sa do takýchto debát“ – bežalo mi hlavou, keď už som mala v ruke mikrofón. Peťo usmiaty: „ale Zuzi ty máš rada mikrofón!“ Mala som pocit, že je tam sto stupňov ako v saune. Ruka, v ktorej som zvierala mikrofón sa potila. A najhoršie pre mňa vtedy bolo, keď v mojom prejave tento úžasný rečník spravil pauzu, lebo chcel čosi doplniť. Ja som celý ten čas myslela na to aby som nezabudla čo som vlastne chcela povedať 😀

Môj verejný prejav

No čo ti budem hovoriť parádne som sa vyrozprávala. Veľmi sa mi to páčilo. Verím, že sa to zúčastneným páčilo tiež! Snáď nebolo až tak vidno a počuť nervozitu, ktorá myslím časom aj so mňa opadla!

Preberali sme obmedzujúce presvedčenia o peniazoch. To je vážne zaujímavá téma. Na toto by si sa mohol pozrieť a prípadne si to vypočuť: na tomto linku. Možno by si sa mohol zamyslieť nad tým aké obmedzujúce presvedčenia o peniazoch poznáš a aké si doslova púšťaš do hlavy a v hlave. Ja to vnímam tak, že je to veľmi dôležité pre tvoju budúcnosť pokiaľ chceš žiť lepšie!

Veď tvoj svet sa skladá z toho čo máš v hlave a na čo zameriavaš svoju pozornosť. Uvedomuješ si to? Nie? Neveríš? Otestuj niečo pekné. Zameraj na to pozornosť a vydrž to tak pár dní a uvidíš ako sa začne svet okolo teba meniť 🙂 Prečo? Lebo sa meníš ty. Meníš svoju energiu a tým k sebe priťahuješ iní druh ľudí. Odporúčam testovať, testovať a testovať. 🙂

Tak čo ideš do toho?

Obed bol tiež pozoruhodný. Strávila som ho v spoločnosti nových známych, kde sme preberali zdravé stravovanie a všetko možné. Cítila som sa veľmi príjemne – ďakujem Markétka.

…… teš sa na pokračovanie ……

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*