Run in Colors – Žilina

Toto bol taký spontánny nápad cestou z dovolenky (o nej si tiež časom prečítaš). Jednoducho sme sa rozhodli do toho ísť. Kamoška povedala: „Ideme?“ A mne netreba vravieť dva krát. Tak sme sa nejak dohodli. Kúpili sme lístky – cez internet, veď ako inak my kybernetické deti skoro už aj jedlo riešime cez internet 😀

Prežila som úžasný týždeň v Bratislave na transformačnom seminári, ktorý skutočne spravil divy v mojej duši a hlave (tiež asi čosi napíšem, budeš mať možnosť si prečítať neskôr).

Bola to sobota. Nepredstavuj si ako som vyskočila z postele. Rozcvičila som sa a ideme na to – prebehlo mi hlavou. Naložila som moje pripravené telo na šport do auta. Kamošku som pribalila cestou do kufra 🙂 Nie, kecám. Len jej veci som dala do kufra ona pekne sedela vpredu. Stihla nakúpiť nejaké podporné veci ako jedlo a pitie (vodu samozrejme – na čo to prosím ťa zase myslíš :D) Vďaka Paulínka 🙂 si úžasná.

Začalo sa to už skoro ráno. Skoro. Pre niekoho je skoro aj o ôsmej. Išli sme sa rozcvičiť (žartujem, že rozcvičiť) do Dubnice nad Váhom na Piloxing. Všetko bolo super, takmer dokonalé. Bolo to ako na párty inštruktorov 🙂 Po skvelej kombinácii boxu, pilatesu a tanca nás čakala osviežujúca sprcha a výlet mohol pokračovať.

V Dubnici nad Váhom sme našli úžasný „podnik“ – Čarovná špajza. Mali tam chutné, skvelé, úžasné, nepopísateľne fantastické raw koláčiky 🙂 Musela som ochutnať. Vychutnávala som si ho úplne pomaly. Predstav si, že si ho naberieš len taký malinký kúsok na vidličku. Položíš ju opatrne a pomaly na jazyk aby si mohol precítiť každé „zrniečko“ chuti – hmmm to bola hotová slasť pre chuťové bunky. Jeden môj kamarát to volá: „Gastronomický orgazmus.“ Presne to sedí na tento zážitok z jedla. 🙂 ha ha. Príjemná obsluha samozrejme nemohla chýbať. Veľká vďaka milému čašníkovi za spríjemnený zážitok.

rawkolacik

Kamarátka Paulínka ma požiadala či môžeme prebehnúť do Trenčína na jedno miesto, ktoré bolo pre ňu dôležité navštíviť. Áno mohli sme. A aj sme boli. Samozrejme, že sme to nenašli ani s navigáciou na prvý krát. To už bolo proste také moje 😀 A už trénujem čo som sa naučila na poslednom úžasnom seminári tak už to také moje prestáva byť a som v triafaní sa na miesta čoraz lepšia a lepšia. 🙂

Z Trenčína sme sa vymotali pomerne rýchlo a naša cesta smerovala do Žiliny na hlavný program sobotňajšieho dňa. Run in colors – beh vo farbách. –Najväčší, najlepší, najfarebnejší a najviac pomáhajúci beh v Česku aj na Slovensku! Pridaj sa k nám a zaži najšťastnejší výklus v tvojom živote! 🙂 — bol slogan hlavnej akcie. Trochu ma sklamalo, že nadácii putovalo z celkového vstupného len 100 kč.

Za cenu vstupného sme dostali parádne tričko, okuliare, náramok, číslo na chrbát a jednu farbu pre potešenie. Farby sa dali dokúpiť. Aj sme si jednu ešte veru boli kúpiť. Pitný režim bol zariadený cisternou pitnej vody okolo, ktorej sa tvoril parádny rybník 🙂 z čoho mali super zábavu najmä menšie deti, ktorým samozrejme rodičia tam zakazovali ísť aby nemali mokré nohy. Sprievodné akcie vo forme súťaží pre deti aj dospelých rozhodne potešili.

Ani sme sa nestihli poriadne zorientovať čo sa to tam vlastne deje a už som mala tričko zababrané od nejakej farby. Pozerám sa okolo a tam jedna kamoška z cvičenia a ďalšia a ďalšia. Nazbierala sa nás tam slušná partia a to sme sa ani nedohodli. Takto to jednoducho funguje a je to super. Vzájomne sme sa poriadne ušpinili farbami, našťastie každý mal inú 😀 Narobili sme si vtipné fotky a mohli sme ísť na to.

„Valné zhromaždenie“ zúčastnených pod pódiom a na rozhľadom okolitom mieste upozorňovalo, že sa bude niečo diať. Aj sa dialo. Normálne sme mali riadenú rozcvičku pred behom. Cool chalani inštruktori. Jedno nemenované fitko si robilo reklamu. Bolo to milé. Neskôr vraj dúhové zatmenie.

Moje nervy si predstav tak ako sme tam stáli taký dav ľudí rozcvičených a pripravených na behanie, už vlastne aj kvalitne dopotených. Tak sme vyhodili tie práškové farby do vzduchu a…. Do kelu zrazu si sa nemal, kde nadýchnuť, uff taký bordel v nose som snáď ešte ani nemala. Vyzerala som akoby som zjedla dúhu, keď som zakašľala. Radšej si to nepredstavuj 😀

Zhromaždenie vrátane nás sa presunulo k východu z ihriska školy až k plotu kde bol povolený štart. Už bolo rozhodnuté. Boli sme v dave, z ktorého nebolo úniku. Žartujem vždy sa dá odísť. My sme však nechceli. Veď sme sa prišli zabaviť. Tak sme sa nejak zamotali medzi ľudí a rozbehli sa. Oj hneď som zatiahla ručnú brzdu. Veľa ľudí na môj vkus a nebolo tam ani miesto na behanie. „na toto som tri dni v Bratislave trénovala?“ – pomyslela som si. Nevadí. Rozchodila som to. Našla som priestor hodiť smerovku a ísť vpred tak som vyrazila a Paulínke som naznačila nech ide druhou stranou. Obehli sme také klbko ľudí, ktorí boli zabraní do rozhovoru pri rýchlejšej chôdzi.

„Toto už je lepšie.“ – prebehlo mi hlavou. Super už sme bežali. Pod mostom nás čakala nástraha. Ďalšia dávka farby. Vravím si: „To už sa na mňa hádam ani nezmestí.“ Úplne zbytočné obavy 😀 zmestilo sa a ešte pekne veľa. Zelenú som do vtedy na sebe ešte nemala. Celý okruh sa skladal z dvoch kôl a spolu to bolo asi 5km. Po každom kole občerstvenie. Bolo to zábavné. Ani si nepredstavuj, že je teplo, praží slnko a ty bežíš v dave ľudí okolo krčmy, kde majú ľudia čerstvo načapované pivo. Už už sa poň naťahuješ, … Smerom do cieľa som už aj ja snívala o chladnom nealko nápoji.

Ešte medzi tým však boli po trase deti, ktoré mali zábavu z toho, že natŕčali ruky a takto povzbudzovali dav. Chceli proste dať povestných 5 a veľmi málo kto sa chytil. Ja to mám rada tak som obehla pár ľudí a tiež som nastavila ruku. Naše dlane sa na pár milisekúnd spojili a dievčatku sediacom na skateboarde sa vyčaril nádherný úsmev na tvári, čo spôsobilo vo mne úžasnú radosť a tiež mi vyčarilo úsmev na tvári. Bolo mi jedno, koľké dobehneme ja už som sa cítila ako víťaz. A ten beh sa aj tak nemeral. No tento zážitok stál rozhodne za to.

Po úspešným premotaní sa do cieľa sme sa ešte pár minút potulovali po ihrisku, kde bola ďalšia silová súťaž pre mužov aj ženy. Od nás tam išiel statočný Slavo. Upaženie s činkami. Wááááu. Slavo klobúk dole – dal si výborný čas. Ja viem, že sa ti ruky chveli už od začiatku. Po 5km behu, poriadne poolizovaný slnkom tak trochu vyčerpaný ešte takýto výkon. Super. Dal si to úžasne. 🙂 Niekto ťa tam porazil no pre nás si bol aj tak víťaz.

Pred cestou domov sme pristúpili k očiste. Áno, správne uvažuješ veľmi to nešlo dole. Do kaviarne na kávu sme prišli ešte s ružovou farbou vo vlasoch. A veď nevadí pravidelné opúšťanie zóny komfortu to je moje obľúbené. A ľudia si to moc nevšímali tak to bolo v pohode.

Doma pod tečúcou vodou som mala pocit, že umývam dúhovú princeznú, ktorá sa mi rozpúšťa pod rukami. To boli teda farby 😀 Priateľ konštatoval, že vyzerám ako ten modrý z x-mena.

A kamoška vraj: „O rok znova“

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*