Nedeľný jumping

nedelny jumping

Včera nedele byla, včera byl hezký čas, včera nedela byla … Začalo to už v sobotu po výlete v Jánošikových dierach ( o tom bude iný článok ), tak po výlete ma baby ukecali no ani neukecali vlastne marovno prihlásili na Jumping.

Tak som dnes išla. Keď ma už takto milo donútili.

Kým som sa premotala cez mesto som sa aj obávala či nebudem meškať. Stihla som. Preletila som na wc tak rýchlo, že si ma málokto všimol 😀 Potom som pozdravila baby a išli sme na to 🙂

Ach tá Miška. Nevedela som čo od nej na hodine čakať. Včera sa mi zdala milá, bola s ňou aj zábava.

Na začiatku hodiny  sa inštruktorka opýtala kto je prvý krát. Zdvihla som ruku ešte s jednou holkou a možno ešte niekto, tak nám vysvetlila čo budeme robiť a ako to bude prebiehať.

Kamoška mi obsadila trampošku, ale nejaká „šikovnica“ ma vyšupla a už som bola bez miesta. Vravím jej nevadí som flexibilná nájdem si iné miesto. Našla som si takmer vzadu odkiaľ som nie veľmi dobre videla na inštruktorku Mišku. Po chvíľke som však použila na odkukávanie odraz v zrkadle a bolo to super 🙂

Jedna holka to asi po 15min vzdala, že sa necíti na takýto tréning a tak odišla a tým som sa posunula na jej miesto viac do predu a získala som podstatne lepší výhľad na Mišku a to ako ukladá nohy na trampošku a ako máva rukami vo vzduchu 🙂

Dávala nám aj pauzy na rodýchanie také to pomalšie cvičenie čo inštruktorky s obľubou tak volajú no keď máš pocit, že už ideš padnú na „hubu“ tak ti je aj pomalšie tempo príliš kruté. To kruté prišlo neskôr 😀

Mali sme tam výskoky, odskoky, úskoky, a aj malinké preskoky, bolo to super. Miška bola stále usmiata a povbudzovala nás k vyšším výkonom. Aj sa jej to miestami darilo. A tá hudba bola na mieru to bola radosť cvičiť. Veď už ste niekedy „jumpovali“ na takú ľudovku, že Dva duby (samozrejme mixnuté na správy rytmus) – šak to bol hotový folklór. No keby sto videli to bola nádhera ako sme išli ako píly v jednom rytme a tak synchrónne 🙂


Vravím si len tak pre seba – „Tá Miška sa mi pozdáva – toto je super 🙂 “Zase trochu pauza, trochu zrýchliť a zase spomaliť a super to bolo celé. Jeden cvik bol fakt zaujímavý … Normálne sme skákali na trampolínke s rukami upaženými, že dlane dole a potom hore po 4 dobách a potom zase po 2 dobách a potom po jednej. To fakt nič nebolo to bolo len zahrievacie kolo. Potom na 4 doby ruky vzpažiť a potom upažiť a zase a potom na 2 doby to isté a potom makačka po jednej. To si vravím – „fíha ako aqabelly v bazéne“ A inštruktorka pretrhla tok mojich myšlienok novým povelom: „ruky dole“ a už sme frčali, na 4 a na 2 upažiť a dole a upažiť a dole. A keď to išlo po jednom som mala normálne pocit, že tam neskáčeme, ale zľahka poletujeme tesne popod strop. 😀

Tesne ku koncu sme si dali taký taneček ten bol super. Na začiatku som síce mala chaos sama so seba, že čo z rukami a čo z nohami, ale potom sa to nejak utriaslo aj samé a išlo mi to parádne a dokonca sa mi miestami zdalo, že sa mi podarilo zosynchronizovať aj s ostatnými babami 🙂 Koniec dobrý, všetko dobré. Nie koniec bol mega šupa. Taká rýchlovečka dupanie vpred, otočka, vpravo a vľavo a dopredu a dozadu a to už sa mi zľahka podlamovali nohy tak som dávala mini pauzy no dala som to. Som na seba právom hrdá. Bolo to super.

Posledný cvik strečingu kedy zdvihnete jednu ruku k perám a potom aj druhú ruku a poslali sme si vzájomne bozk. To bola úžasná bodka.

Myslím, že teraz vyslovím myšlienku viacerých zo včera: Miška – ďakujeme za úžasný Jumping Basic 🙂

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*